V posledných rokoch dostala moja záľuba v zmrzline poriadne zabrať. Alergia na kravské mlieko mi neumožňuje hodovať v každej zmrzlinárni a už vôbec nie neobmedzene. Takže, keď niekde v zmrzlinovej ponuke objavím sorbet, môj mlsný jazýček zaplesá. Sorbet je len ovocná ľadová drť, takže alergia nehrozí.
I otvorili nedávno pred budovou, v ktorej pracujem, taký maličký kiosk. Len kebab, pizza a zmrzlina. Ale hneď štyri druhy sorbetu. Malinový, jahodový, lesné ovocie a mango. No neodolala som, hanba, nehanba – na oslavu krásneho slnečného dňa som si dala všetky štyri. Riadna ľadová veža v kornútku do ruky. S radostným zábleskom v očiach som vykročila k prechodu cez cestu. Tam som disciplinovane zastala a rozkošnícky olizovala svoj prídel sladkého ľadu. V tom zmrzlinovom opojení som si ani nevšimla, že som si zababrala špičku nosa a jedno líce. Na prechode zastalo okoloidúce auto a šofér sa ma cez otvorené okienko opýtal:
„ Majú dobrú zmrzlinu?“
Ja, úprimne nadšená ako malé dieťa, som hneď odpovedala:
„ Skvelú. A len za 80 centov. Prečo?“
Chlapík sa na mňa zoširoka usmial.
„ Vidieť to na vás!“
Zdesená som si siahla na líce.
„Máte ju všade. Aj na nose!“
A so smiechom vyrazil autom preč.
Ja som si, tiež so smiechom, olízala nos a vzápätí som si stekajúcou zmrzlinou zababrala ruky. Obe.
Život má niekedy aj sladké stránky.