Ale je pár pesničiek, ktoré ma, bez ohľadu na ročné obdobie, dokážu spoľahlivo preniesť do náručia (alebo aspoň do blízkosti) konkrétneho muža. Každý muž, ku ktorému som kedykoľvek pocítila neštandardne pozitívne pnutie v srdcovej oblasti, má v mojej mysli pridelenú pesničku. Dotyční o tomto spojení netušia. Nikdy som ho nijakému konkrétnemu chlapovi nepovedala. Nie je to totiž tá pieseň, ktorá letela v čase, keď sme spolu vstupovali do citových interakcii. Skôr opačne, sú to texty piesni, ktoré vystihovali náladu, v ktorej sme sa ocitli. Popisujú miesto alebo charakter, či konanie onoho mužného muža. Raz to bola dokonca pieseň, ktorou ako keby som hovorila ja k nemu. Jednoducho, sú to pesničky, ktoré keď počujem, vidím pred sebou presne toho chlapa – takého, aký bol. Mladý, krásny a zamilovaný. Alebo aspoň šarmantný a zaľúbený. V tom je čaro mojich spomienok spojených s hudbou. Nestarnú. Ani spomienky, ani ľudia v nich.
Muži sa mi akosi minuli, ale pesničky ostávajú. A v tomto letnom počasí mi z nich i naďalej naskakujú príjemné zimomriavky.
Pre jedného spomienkového.