Sú divadelné hry, ktoré vás zabavia. Sú hry, ktorých príbehy prežijete spolu s hercami na javisku.
A potom sú hry, ktoré zrkadlia.
Ukazujú realitu verne. Nezjemňujú ju optimistickým uhlom pohľadu, nespríjemňujú ju humorom. Nastavujú zrkadlo a vracajú do obecenstva obraz, ktorý realitu nijak neskresľuje. Len zrkadlia. Ale tak nepríjemným spôsobom, ako to zažila každá žena v kabínkach obchodov s plavkami. Studené svetlo padajúce zhora a nemilosrdne ostré zrkadlo zachytí každý tukový záhyb, škaredú pehu či pomarančovú kôru na stehnách. Tu nepomôže retuš, či iný uhol – toto ste VY.
A divadelná hra Rodáci je takým verným, pripresným obrazom našej spoločnosti. Nepomôže odsadnúť si, nezaberie chrumkanie pukancov. To, čo vidíte na javisku, to sme MY. Naša spoločnosť, tu a teraz na Slovensku.
Nebudem prezrádzať zápletku, nedovolím názoru hodnotiť herecké výkony. Aj keď ma názor teraz ťahá za rukáv, že mám teda aspoň napísať, že boli skvelé.
Napíšem len, že Rodáci zobrazujú a zachytávajú to, čo nás teraz obklopuje. Neponúkajú žiadne riešenia. Sucho konštatujú fakty, ktoré všetci poznáme. Ale vidieť ich všetky pokope pred sebou, prinúti aj toho najľahostajnejšieho diváka k zamysleniu.
Lebo môj názor vraví, že TENTO SKUTOK SA STAL. (aj keď len divadelný)
