Dala som Dunaj v zime

Autor: Andrea Ostrihoňová | 9.1.2017 o 11:10 | Karma článku: 6,19 | Prečítané:  787x

Momentálne neviem, čo je väčší anatomický nezmysel. Že mám srdce v krku, alebo že mi práve padlo do gatí! V každom prípade mi bije ako bláznivé. Som v pasci. 

Za mnou bratislavské promenádne nábrežie plné divákov a predo mnou ľadom pokryté kamene a modravá hladina Dunaja. S teplotou vody 0,6 stupňa.

Odhodlávala som sa na tento krok dlhšie. A uvažovala o kratšej vzdialenosti a teplejšom počasí. Ale dnes stojím na štarte 1000 m trate zimného plávania v Dunaji, teplota vzduchu ma príjemných -5 a ja som si v živote v Dunaji ani nohu neomočila.

Ale Ľubo povedal, že to určite dám a Karol sľúbil, že mi bude istiť chrbát......

Slizké kamene sa nebezpečne šmýkajú, ale voda je prekvapivo nemrazivá. Vkĺzneme do nej bez čľapotania a veľkého hluku.  A už si nás veľtok oblízal hravými vlnkami a my sme si už z pier olizli jeho ľadovú chuť. Pláva sa mi výborne a ten pocit vnútorného intenzívneho tepla je neuveriteľný.

Pod Novým mostom sa porúča moja zánovná ružová plavecká čiapka – asi toho napätia bolo na ňu priveľa. Tak plávam s holou hlavou  (vlasy samozrejme mám, tých až priveľa),  koniec vrkoča sa mi však máča v Dunaji a pomaly zamŕza.

Keby mi len vlasy mrzli, bolo by dobre, ale prsty už vlastne ani nemám. Keby som si ich pod hladinou nevidela, neuverím, že tam ešte sú. Cítim sa skoro ako Pinocchio, len namiesto  dreveného nosa mam zdrevenené prsty.

Ešte preplávať popri jednej ukotvenej lodi a už je vidieť pontón, za ktorým končíme. Tempo je vyhovujúce, voda teplejšia ako vzduch a je jej v koryte pomerne málo. Takže neťahá ako besná ale nežne nesie.

Na brehu ľudské medvede v kožuchoch a kožušinách vykrikujú a hulákajú na povzbudenie. Moje prsty definitívne opustili svoje miesto a nahradila ich pekelná bolesť.

Držiac sa pomocnej ruky zdravotníka vyliezam na breh. Je mi skvelo, len tie zmrazené ruky by som niekam najradšej zahodila. Diváci pri balustráde  mi radostne a s obdivom podávajú ruky, potriasam si s nimi s nakrivo posadeným úsmevom ale mám pocit, že moje prsty ostanú v ich dlaniach.

Nosiči oblečenia zo štartu sa kdesi oneskorili, tak volím rýchlejší variant. Keďže všetky veci máme zložené v neďalekej reštaurácii, prebieham cez priľahlý prechod pre chodcov na červenú. Vodič prichádzajúceho auta na mňa ani len netrúbi, skôr neveriaco zíza a nepokryte sa na plnú hubu rehoce. V januárový deň, v arktických teplotách, mu popred auto beží polonahá baba, len v plavkách a neoprénových papučkách.

V teple reštaurácie sa mi začína točiť hlava. Neviem, či z návalu adrenalínu, ktorý je obrovský a omamný, alebo z tej ukrutnej bolesti sfialovených  meravých prstov. Ale slabá chvíľka pominie a mne je božsky.

DALA SOM DUNAJ V ZIME!

Po polroku poctivého otužovania a trénovania.

Čo na tom, že ma ešte polhodiny drgľovalo tak, že som nemohla jesť guláš lyžicou, lebo by som ňou rozbila tanier a seba celú pooblievala! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?