reklama

Dala som Dunaj v zime

Momentálne neviem, čo je väčší anatomický nezmysel. Že mám srdce v krku, alebo že mi práve padlo do gatí! V každom prípade mi bije ako bláznivé. Som v pasci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Za mnou bratislavské promenádne nábrežie plné divákov a predo mnou ľadom pokryté kamene a modravá hladina Dunaja. S teplotou vody 0,6 stupňa.

Odhodlávala som sa na tento krok dlhšie. A uvažovala o kratšej vzdialenosti a teplejšom počasí. Ale dnes stojím na štarte 1000 m trate zimného plávania v Dunaji, teplota vzduchu ma príjemných -5 a ja som si v živote v Dunaji ani nohu neomočila.

Ale Ľubo povedal, že to určite dám a Karol sľúbil, že mi bude istiť chrbát......

Slizké kamene sa nebezpečne šmýkajú, ale voda je prekvapivo nemrazivá. Vkĺzneme do nej bez čľapotania a veľkého hluku. A už si nás veľtok oblízal hravými vlnkami a my sme si už z pier olizli jeho ľadovú chuť. Pláva sa mi výborne a ten pocit vnútorného intenzívneho tepla je neuveriteľný.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
V Dunaji
V Dunaji 

Pod Novým mostom sa porúča moja zánovná ružová plavecká čiapka – asi toho napätia bolo na ňu priveľa. Tak plávam s holou hlavou (vlasy samozrejme mám, tých až priveľa), koniec vrkoča sa mi však máča v Dunaji a pomaly zamŕza.

Rieka pred nami
Rieka pred nami 

Keby mi len vlasy mrzli, bolo by dobre, ale prsty už vlastne ani nemám. Keby som si ich pod hladinou nevidela, neuverím, že tam ešte sú. Cítim sa skoro ako Pinocchio, len namiesto dreveného nosa mam zdrevenené prsty.

Ešte preplávať popri jednej ukotvenej lodi a už je vidieť pontón, za ktorým končíme. Tempo je vyhovujúce, voda teplejšia ako vzduch a je jej v koryte pomerne málo. Takže neťahá ako besná ale nežne nesie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na brehu ľudské medvede v kožuchoch a kožušinách vykrikujú a hulákajú na povzbudenie. Moje prsty definitívne opustili svoje miesto a nahradila ich pekelná bolesť.

výstup na breh
výstup na breh 

Držiac sa pomocnej ruky zdravotníka vyliezam na breh. Je mi skvelo, len tie zmrazené ruky by som niekam najradšej zahodila. Diváci pri balustráde mi radostne a s obdivom podávajú ruky, potriasam si s nimi s nakrivo posadeným úsmevom ale mám pocit, že moje prsty ostanú v ich dlaniach.

Nosiči oblečenia zo štartu sa kdesi oneskorili, tak volím rýchlejší variant. Keďže všetky veci máme zložené v neďalekej reštaurácii, prebieham cez priľahlý prechod pre chodcov na červenú. Vodič prichádzajúceho auta na mňa ani len netrúbi, skôr neveriaco zíza a nepokryte sa na plnú hubu rehoce. V januárový deň, v arktických teplotách, mu popred auto beží polonahá baba, len v plavkách a neoprénových papučkách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V teple reštaurácie sa mi začína točiť hlava. Neviem, či z návalu adrenalínu, ktorý je obrovský a omamný, alebo z tej ukrutnej bolesti sfialovených meravých prstov. Ale slabá chvíľka pominie a mne je božsky.

DALA SOM DUNAJ V ZIME!

Po polroku poctivého otužovania a trénovania.

Čo na tom, že ma ešte polhodiny drgľovalo tak, že som nemohla jesť guláš lyžicou, lebo by som ňou rozbila tanier a seba celú pooblievala! 

Andrea Ostrihoňová

Andrea Ostrihoňová

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  97x

Som aktívna. Niekedy. Zoznam autorových rubrík:  Cool Curaçaohlavovinyknigy, knihy, booksIrečité ÍrskoNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu