Príbeh, ktorý sa vlastne nestal

Autor: Andrea Ostrihoňová | 31.10.2016 o 8:45 | Karma článku: 4,62 | Prečítané:  714x

Každý v sebe nosíme pár príbehov, ktoré nemali šancu prísť na svet. Len preto, že sme v danom okamihu nič neurobili, či nepovedali. A tak sa našou vinou vlastne vôbec nič nestalo.

Aj u mňa je to tak, on to vlastne ani nie je príbeh, len scéna, ktorá príbehom mohla byť.

Nádherný letný júlový deň. Čas obeda, ja sladkých sedemnásť a blond vlasy skoro po pás. Sedela som v tráve, pri zastávke autobusu Malužiná-Michalovo. Nikde nikto nič. Žiadne auto, človiečik, zviera. Absolútna idyla, ešte aj tie včely a osy pobzukujú melodicky a nie otravne. Z nedostatku inej zábavy pletiem z kvietkov, ktoré mám v dosahu niečo, čo by sa pri troche dobrej vôle dalo nazvať venček. Realista by v tom videl nepodarene zmotané miestne  rastlinstvo. Sedím tu preto, lebo čakám, kým príde autobus. Nechcem ním odísť, má ním prísť láska môjho života. Na prvé spoločné prázdniny. Bola som tak nedočkavá, že som neobsedela na chate ale šla som mu naproti 2 km na zastávku.

V zákrute cesty, zhora z Čertovice, sa niečo hýbe. Ani ma to veľmi nezaujíma, pretože ja čakám autobus od Mikuláša. Z niečoho sa stane niekto. Bicyklista. Mladý chalan. Tak asi 20 rokov. Zastane, vlastne zaflekuje, postojí a užasnuto na mňa pozerá.

„ Hej, víla. Kde sa tu berieš?“-  pozerá na mňa nádhernými čokoládovým očami, aj hlas má taký nádherne čokoládový. Len vlasy má blonďavé, strapaté od vetra.

„Normálne pešo som sem prišla, Čakám na autobus.“

„ Ideš niekam? Odveziem ta?“ - ochotne sa ponúka.

„Nie. Nikam nejdem. Čakám, že niekto príde sem“ – nechce sa mi púšťať sa do rozhovoru a do podrobností. Dúfam, že pochopí, že som zadaná.

Ale mladý muž je neodbytný.

„A si odtiaľto? – vypytuje sa.

„Nie. Z Bratislavy.“

Mladý muž sa usmeje.

„To je dobre! Tak tam si ťa nájdem. Aj ja som z Bratislavy. Takú krásnu vílu tam predsa  musím nájsť!“

Vychmatne mi z rúk ten nepodarený venček a odfičí dolu asfaltkou smerom na Kráľovú Lehotu.

Včely a čmeliaky ďalej bzučia v tichu prázdnej doliny a v diaľke sa objavuje mikulášsky autobus. 

A mňa až včera po pár desiatkach rokov pri pesničke Nadi Urbánkovej „Stačilo jen zavolat“ napadlo.

Čo by bolo, keby? A či si ten čokoládovooký cyklista s blond vlasmi niekedy spomenul na vílu, ktorú našiel sedieť v tráve pri ceste pod Čertovicou?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan urobil nezvyčajnú vec. Oznámil Kiskovi, kedy končí

Minister školstva za SNS chce skončiť vo funkcii až k 31. augustu. Premiér Fico naťahovanie času nekomentoval.

KOMENTÁRE

Macron chystá veľký trik

Koniec východoeurópskych zamestnancov je Macronov cukrík voličom.

SVET

Macron si vypočuje Fica, Orbána a Poľsko vynechá

Francúzsky prezident na ceste do strednej Európy obíde Maďarsko aj Poľsko.


Už ste čítali?