Hnusili sa mi slovné výpady manžela, neschopnosť manželky rozumne reagovať, stúpal vo mne hnev voči hysterickej svokre, cítila som sa za hlavnú hrdinku nepríjemne, keď muž napadal jej rodičov, .
Najhorším pre autorku je zistenie, že milovaný muž je v skutočnosti netvor, ktorého zvrátené psychické manipulácie zasahujú aj maličkú dcérku.
Ako sa vlastne dá psychicky týrať?
„ Môžem dostať malý božtek?" opýtala som sa a pristúpila k nemu. Julian ma prudko odstrčil a čo najospalejším hlasom mi odvetil: „Zavri si hubu!"
Alebo
Sadol si obkročmo na moje obrovské brucho, schytil vankúš a priložil mi ho na tvár. Pritláčal, silno, ešte silnejšie, pričom vrieskal z plných pľúc: „Špinavá, egoistická suka! Večne ty a tvoje potreby! Kurva jedna. Ja ti dám ísť do Bretónska s mojim dieťaťom!" Hrozne som sa bála o dieťa, ktoré sa vo mne trepalo, a nakrátko som znehybnela.
Chcelo sa mi vopchať ruku do knižky a chytiť hlavnú hrdinku za rameno a zatriasť ňou, nech sa spamätá, nech si to nedá robiť, nech uteká rýchlo preč a poriadne ďaleko. Ale to bol jej život a následky svojich rozhodnutí, či nerozhodnutí znáša dodnes. Varuje pred takýmto konaním ostatné ženy, dôsledne približuje postupný rozklad seba i svojho manželstva, deštrukciu rozumnej osoby na kôpku obnažených nervov.
„Muž, ktorému som hovorila poklad, odišiel bez rozlúčenia; vytratil sa, porazil a vytlačil ho iný muž, a toho som potajomky nazvala zviera."
V závere knihy nájde čitateľ/ľka pätnásť príznakov signalizujúcich psychické násilie. Odporúčam prečítať a porovnať s realitou vo svojom okolí.
Je príjemné zistiť, že vás sa to netýka. Zatiaľ.......
Caroline Bréhatová: Milovala som manipulátora. Ikar, 2011
