48 hodín mimo (civilizácie)

Autor: Andrea Ostrihoňová | 20.9.2016 o 8:40 | (upravené 20.9.2016 o 15:24) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  936x

Mechanicky kladiem jednu nohu za druhou, snažím sa prekonať bolesť v kolene a zachytávam sa aj veľkej pŕhľavy, len aby som sa vyškriabala príkrym zrázom. Mesiac v splne svieti tak silno, že nepotrebujeme žiadne baterky.

Dokonca zreteľne vidím značku batoha, ktorý má na chrbte Mišo F.  kráčajúci predo mnou.  Mám kopec štípancov všelikade a piesok úplne všade. Aby som nemusela myslieť na cestu, ktorá ma ešte čaká a aby som zabudla na ťarchu batohu na chrbte, formulujem v duchu asi ôsmu verziu tohto blogu.

Dala som sa na toto dobrodružstvo dobrovoľne a s radosťou. Po 24-hodinovom prežití ma lákalo skúsiť ešte viac. Tak to tu teraz mám. Naživo a z prvej ruky. 48-hodínové prežitie mimo civilizácie.  Prvú noc som spala vo vlastnoručne postavenom prístrešku z konárov a nepremokavého plášťa.

Celý druhý deň som už v nepretržitom pohybe a robila som kopec veci, o ktorých som ani netušila, že existujú. Tobôž, že ich dokážem urobiť. 

A teraz, uprostred noci, šliapem so skupinkou spolubojovníkov odniekadiaľ niekam. Moji známi spia vo svojich pohodlných mäkučkých postieľkach po večeri strávenom na gauči pred televízorom. Víno a maškrty na dosah. Ja som za celý deň zjedla pol balenia hroznového cukru a vypila kocku bujónu rozpusteného v pol litri vriacej vody. Pospala som si vo vlastnoručne vykopanej pieskovej jame. No, nie celkom vlastnoručne! Trochu pomohol  Dávid. A vlastne,  nakoniec mi inštruktor Mišo prenechal svoju vzorovú luxusnú jamu. Vo všeobecnosti sú, v týchto primitívnych podmienkach, muži galantní a pozorní. Mišo F. mi prefiltroval vodu, Dávid sa sám ponúkol pri výkopových prácach. Boris navaril príšerne silnú kávu, ktorú osladil kopcom veľmi užitočných rád a informácií.

Putujeme potichu polnočnou tmou, tak vzdialení od civilizácie, ako sa len dá. Napriek tomu máme ľudí na dosah. Počujeme hukot áut na diaľnici, vidíme svetlá okolitých dedín a prelieta nad nami záchranný vrtuľník.

Je to neuveriteľné.

Ja, pohodový intelektuál, ešte donedávna  tester reader nemenovaného knižného vydavateľstva, som testerom 48-hodinového kurzu prežitia Tactical Combat Academy! Lebo, keď to dokážem ja, (žena veku trochu vyššieho ako je stredný) s operovaným kolenom, tak by to mal dokázať kdekto.

No dobre, musíte mať dobrú kondičku, odvahu skúšať veci nezvyčajné a zniesť trochu nepohodlia. Získate neuveriteľné zážitky, neoceniteľné skúsenosti, nových kamarátov a vieru vo vlastné sily.

Stratíte pár kíl a ilúzie o tom, že bez vymožeností modernej doby sa nezaobídete.

Stojí to za to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z nuly na tridsať. Armádne zálohy príliš nezaujali

V tomto volebnom období chce ministerstvo obrany vybudovať zálohy s 257 ľuďmi. Zatiaľ sa ich hlási 31.

SVET

V New Jersey narazil vlak do nástupišťa, hlásia desiatky ranených

Vlak narazil na zakončenie slepej koľaje.

KULTÚRA

Vrátil sa, aby zúročil skúsenosti. Chrabrí Maďari mu to spočítali

Múdry je iba ten s peniazmi, hovorí člen recesistickej maďarskej strany.


Už ste čítali?