Prežila som Prežitie-24 hodín

Autor: Andrea Ostrihoňová | 1.8.2016 o 14:08 | Karma článku: 4,69 | Prečítané:  971x

„A je to aj pre ženy?“ opýtala som sa, poklopkávajúc na červeno nalakovanými nechtami po stole. „Samozrejme, je to pre kohokoľvek. Jediný limit je vek. Minimálne 15 rokov.“ Potešila som sa. „Tak dobre, tak ja si to objednám.“

Tento rozhovor prebehol vo štvrtok popoludní a v sobotu o deviatej ráno som parkovala  svoje červené autíčko pri budovách bývalého družstva v nemenovanej obci s veľmi  krátkym názvom na Záhorí.  Cítila som sa na jednej strane zvedavo a plná optimizmu a na druhej strane som cítila obavy, že sa určite strápnim. Že to vzdám a budem na posmech.  Na mojej narodeninovej torte mali čísla oblé tvary a ja som si, napriek tomu, dopriala kurz Prežitie – 24 hodín.  Stretlo sa nás na kurze sedem. Štyri ženy (takže je to určite aj pre ženy) a traja muži. Vraj obvykle bývajú muži v prevahe a počet účastníkov vyšší. 

Aby som to nenaťahovala a príliš sa nerozpisovala.

Bolo to skvelých 24 hodín. 

Mali sme šťastie – na počasie (ani kvapôčka), na kolektív (rôznorodý ale prekvapivo súdržný) a na inštruktora. Mišo je ten typ profesionála, ktorého virtuozitu musíte obdivovať. Natrénované roky dávajú jeho pohybom pri fyzickej aktivite eleganciu tanečníka. Viazanie uzlov, zlaňovanie, plazenie po drevenej klade – to všetko a mnoho iného vyzeralo tak jednoducho a ľahko.  No, nebolo. Trápili sme sa, niektorí viac, niektorí menej.  Ale dokázali sme to.  Aj veci na jedenie sme dokázali nájsť, upraviť, uvariť a dokonca aj zjesť. Rukami od popola, vojenskými lyžicami sme vyjedali kúsky vo vode vareného kuracieho mäsa s kukuricou. Na zapitie koloval ešus s čajom, v ktorom plávali vlastnoručne nazbierané bylinky.

Naučili sme sa pracovať s mapou a buzolou. Stanoviť a udržať azimut. Dať prvú pomoc a podať pomocnú ruku. Nájsť sever  a nepiť z kaluží. Spali sme pod holým nebom, prikrytí vojenskými pláštenkami. Unavení nezvyklou námahou a tridsiatkovými teplotami.  Uťahaných ako mačence nás ráno Mišo musel dokonca budiť.

Ale hlavne (teda ja určite) sme si pripomenuli, ako ľahko sa dá žiť bez stresu, technického vybavenia a internetu.  Dokázala som to, zvládla som všetko. Bez výnimky. Dala som to.  A, pravdepodobne, zlomila rekord - hornú vekovú hranicu aktívneho účastníka kurzu Prežitie 24 hodín.

Za odmenu mi vesmír ponúkol krásnu nočnú oblohu plnú hviezd, z ktorých mi dve položil k nohám. Prvýkrát v živote som videla padať hviezdy.

Sedím pri pracovnom stole. Modriny identifikované, škrabance vydezinfikované, štípance natreté. Som opäť za dámu. Aj nechty mám zase na červeno nalakované.

Beriem do rúk mobil, lebo chcem zavolať Mišovi.

Zaujíma ma, kedy je voľný termín na 48 hodinovku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

AUTO

Viete, akými spôsobmi sa dnes kradnú autá?

Podľa oficiálnych štatistík polície vlani zmizlo 1 932 áut.

TECH

Facebook v práci už nebude problémom

Nová služba Facebook at Work má oddeliť pracovné povinnosti od súkromia.


Už ste čítali?